Bolo to dávno keď som lízala med. Taký sladký bol ten život, že som nevedela odolať. No všetkého veľa škodí. Aj sladkého sa dá prejesť. Ja som rovno chytila alergiu. Na ten med. Na presladený život.
Plakali sme obe. Ona, lebo nedokazala nič urobit. Ja, lebo som urobila priliš veľa. Najhoršie bolo ju vidieť plakať. Kvôli mne. Mojou vinou.
VTEDY
Chcela som sa vyrozprávať, no nebolo komu. Chcela som za niekym ísť, no nebolo kam. A tak som sedela v aute a čumela na zatvorenú bránu vedúcu do záhrady. Nič mi neostáva. Je čas sa vrátiť. Najprv som sa vrátila do veľkého domu zajesť všetky pochybnosti. Napísala som pár rozlúčkových smsiek. Lebo sa patrilo. Nečakala som odpovede. Napokon som vytiahla kufre, ktoré ležali nepohnuto v skrini pár rokov. Niet inej cesty, presvedčovala som sa.
Zbalené kufre boli ťažké. Asi mi vyčitali, že som ich ignorovala tak dlho. Poradím si. Toto je predsa malina oproti tomu všetkému čo sa okolo deje. Vlastne to čo sa deje ani poriadne nevnímam. Podídem k veľkým skleneným oknám.Na chvíľu sa zahľadím. Venujem posledné pohľady miestu, kde som patrila. Vonku je taká istá búrka ako vo mne. Vzdialim sa, cez more mokrých kvapiek na mojej tvári sa už nedokážem dívať tam, kde už vlastne patriť nebudem. Všetko sa tak rýchlo zmenilo. A že zmena je život. Ďakujem, takúto budem radšej reklamovať.
V tom lietadle čas ozaj letel. Ponáhľal sa, aby som si nič nerozmyslela.
Prichádzam do "králikárne" kde ľudia nehovoria mojím jazykom. Aj keď mi je nejaký známy, nepoznám ho. Teda, nechcem ho poznať. Z kufra vytiahnem fotku v lacnom rámiku a položím ju na stôl. Prihováram sa jej pár dní, možno týždňov. Už to ani nerátam. Je svedkom všetkého, aj toho o čom nedokážem rozprávať.
Vtedy som sa nedobrovoľne vybrala na cestu do tmavého tunela. Na nekonečnú cestu....
Kráčam. V "sračkách". V takých, na ktoré by ani čierne uhlie nezabralo. Predávkovala by som sa.
Kráčam. V tme. Dlho. Sama.
Už mám toho dosť, nevládzem.
Občas počujem jej hlas. Je jedno čo hovorí. Dôležité je, že tu je.
TERAZ
Mám strach. Už tadiaľ nikdy nechcem ísť.
